ILUSTRAČNÉ FOTOGRAFIE: NÁNDOR FEKETE
ČLÁNOK V MAĎARSKOM JAZYKU: bit.ly/2YUlQYl
Východisková pozícia
Pracovať s mladými, aktuálne máme extrémne nízky vekový priemer, a po čase ich vo svete futbalového biznisu speňažiť výhodným predajom.
Klubových filozofií je neúrekom, samozrejme, najúspešnejšie sú tie, ktoré sú komplexné a sú poskladané teoreticky aj prakticky s prihliadnutím na vonkajšie vplyvy.
Celkom pekné množstvo filozofií je experimentálnych, alebo to nazvime progresívnych, ktoré prax overila doposiaľ len čiastočne. Môžeme použiť aj tieto, ale základom je, aby sme ich použili nevytrhnuté z celkovo komplexného kontextu, a nepoužívali ho iba ako športový biznis plán.
Ak by mozaika bola neúplná, tak skôr či neskôr prídu problémy a model začne zlyhávať, minimálne čiastočne. Myslím si, že sme spravili presne práve túto chybu.
Model bol skonštruovaný v krajinách s úplne inými podmienkami, tieto modely nerátajú detailne s tým, že napríklad výchova mládeže na Slovensku zaostáva za Európu o desiatky rokov, výuka telesnej výchovy v školách sa prakticky rozpadla a viacmenej existuje iba na papieri, a čo je najdôležitejšie, naši mladí futbalisti sú mentálne a osobnostne ešte len deti. A to som spomenul len pár vecí. V porovnaní s mladými futbalistami z vyspelých futbalových krajín sú vo všetkých ohľadoch naši mladí v prevažnej miere ešte nezrelé deti.
Práca s týmito mladými je zhutnená do veľmi krátkeho časového úseku, vynechávajú sa nevyhnutné procesy pre ich osobný pokrok a potom niet čudo, že sa po odchode celý tento koncept, narýchlo a nasilu natlačený, rozpadne a napriek úspešnému predaju sa po športovej stránke naši hráči v zahraničí prepadajú a ich vývoj sa prakticky zastaví.
Má to však aj vplyv na nás. Skupina mladých ľudí je prakticky nekontrolovateľná v disciplíne, osobnej aj športovej, ak mužstvo nemá poskladanú hráčsku mozaiku aj zo skúsených hráčov. Skúsený hráč neznamená mať za sebou ako 20 ročný 20 medzinárodných zápasov.
Skúsený hráč znamená aj množstvo sezón, jarných a zimných príprav, a množstvo životných situácií, aj v športe aj v živote, ktoré prinesú praktické skúsenosti.
My máme iba takých hráčov, ktorí majú iba teoretické skúsenosti, je im prevažne vysvetlená na základe nejakej metodiky, nejakého všeobecného vzoru. Lenže, mužstvo musí byť poskladané z hráčov, ktorí majú aj praktické skúsenosti, ktoré z logiky vecí títo mladí hráči nemôžu mať.
Po lopate, keď je problém, títo mladíci sa rozsypú, rozpadá sa herný systém.
Najhoršie je, keď sa v takomto riskantnom modeli zasiahne do mužstva tak necitlivo, ako sa zasiahlo odchodom troch stredových obrancov. Pre mužstvo aj pre trénera to bola nezvládnuteľná úloha, aj keby sami nerobili nevynútené chyby.
Hyballa
O gegenpressingu sa dalo rozprávať, keď sme mali typologicky a herne takú kvalitu, ktorá by to pri rozumnom doplnení dokázala praktizovať.
Odišli hráči, niektorí v dobrom, niektorí v zlom, ale ich úlohu bolo potrebné suplovať i tak, i tak, a ďalej dopĺňať mužstvo na Hyballov štýl, ak to bol smer.
Ešte počas minulej sezóny sa Hyballa verejne vyjadril, že jeho požiadavka je doplnenie kádra (viď rozhovor v Új Szó).
Vôbec sa nebudem púšťať do hodnotenia toho, či jeho požiadavka bola splnená, proces totiž obrátila na hlavu skutočnosť, že mu odišiel kompletný stred obrany. To trénerovi skomplikovalo situáciu, a podľa mňa sa v podstate dostal do situácie Mission-Impossible.
Na druhej strane však nechápem jeho tvrdohlavosť a presadzovanie gegenpressingu, keď takýto štýl TOMUTO mužstvu skôr škodí a rozleptáva ho.
Veľa sa hovorí o tom, že sme boli lepší ako Atromitos. Áno. Herne. Po taktickej stránke nás Gréci prefackali, aj hráčov, aj trénera.
To isté sa deje v lige. Káder absolútne nemá na gegenpressing, nehovoriac o tom, že v takejto situácii, keď sa herne a bodovo nedarí, by aj mužstvá, ktoré vedia gegenpressing praktizovať, zvolili opatrnú a bezpečnejšiu hru.
Gól od katastrofálneho Trenčína, v zápase, kde nám rozhodca hladkal aj gule, v 92. minúte, z polovičnej, komótnej kontry, je už veľa.
Jestvuje veľa bezpečných systémov, napríklad 4-2-3-1, ako ho praktizoval Radványi v roku 2014, s tým, že po strate lopty bolo ,,za loptou“ bezpečnostných sedem-osem hráčov a nie naopak, čiže po strate lopty napádať s pre nás riskantným gegenpressingom.
Vtedy mal Radványi extrémne nezohraté mužstvo, a teraz je extrémne rozbité – v podstate, pri oboch treba zabezpečovací systém.
Zmeny asi ťažko prinesú okamžité výsledky, to, čo sa nerobilo dobre pár mesiacov, potrebuje dlhší čas na návrat do normálu. Stred obrany detto. Je to rovnaký princíp, ako aj pri Davisovi. To, že sa urobí nevyhnutná zmena, neznamená, že príde zázračný prútik.
Náprava bude trvať dlhšie a bude bolieť.